Prechod do verejného cloudu nie je jednoduchý, no zato je nepochybne lákavý. V cloude sa dajú dynamicky škálovať aplikácie a jeho súčasťou sú aj zabudované prvky vysokej dostupnosti, zálohovania, či bezpečnosti. No a samozrejmosťou je, že vás odbremení od vlastníctva a správy hardvéru.

To všetko cloud umožňuje preto, že sa v mnohom líši od toho, čo máte doma. Funguje na obrovskej zdieľanej a často veľmi fyzicky vzdialenej platforme, čo so sebou zároveň prináša aj isté špecifiká, náročnosti a výzvy. Vzhľadom na to by ste pred samotnou migráciou mali systematicky zvážiť predovšetkým tieto štyri oblasti:

1.   Výkon. Aplikácia, ktorá je citlivá aj na mierny pokles výkonu výpočtových a úložných zdrojov, môže mať v cloude problémy. Výkon disku je obzvlášť chúlostivá oblasť, napríklad ak je srdcom vašej architektúry konkrétny databázový server, ktorý potrebuje „biť“ predpísaným tempom – v prostredí zdieľaného diskového výkonu sa totiž situácia môže skomplikovať.

Nečakaný zvýšený dopyt po výkone je bežná udalosť, môže byť spôsobený pozitívnymi udalosťami ako je zvýšený dopyt po marketingovej kampani, cyklickými udalosťami, ako sú mesačné uzávierky, alebo nežiaducimi udalosťami, napríklad pokusom o útok zvonka, ktorý generuje záťaž.

Riešením je prejsť pri migrácii do cloudu na takú architektúru, kde sa záťaž rozkladá na farmu rovnakých serverov, ktoré naviac dokážu samé vznikať a zanikať podľa potreby.

Kolísajúci výkon jedného konkrétneho stroja zostáva v takom prípade nepodstatný a nezávisí od žiadneho konkrétneho servera. Fungovať sa dá v podstate takmer na hocičom. Počuli ste napríklad o nových virtuálnych serveroch B-Series v Azure? Sú cenovo veľmi výhodné (už za 10 eur mesačne) a určené presne na tie typy nasadení, kde aplikácia nepotrebuje mať stále plný výkon.

2.    Spojenie. Cloud je fyzicky vzdialený, a preto treba brať do úvahy aspekty konektivity. Väčšine aplikácií neprekáža latencia ani priepustnosť, ktorá je bežnou súčasťou verejného internetu naprieč Európou. Existujú však výnimky ako virtuálne pracovné plochy či zálohovanie veľkého množstva dát, kde nedostatočná konektivita predstavuje riziko a je potrebné silnejšie privátne spojenie.

Dobrá správa je, že pokiaľ ide o Slovensko, situácia s pripojením do globálnych cloudov sa zlepšuje. Zmerali sme rýchlosť pripojenia do platformy Azure zo Slovenska pred rokom a teraz. Výsledok? Zlepšilo sa trojnásobne a prenosové rýchlosti dosahujú 30 – 40 MB/s, čo v praxi znamená, že film v HD kvalite by ste preniesli za pol minúty, a takéto výsledky sú postačujúce pre drvivú väčšinu podnikových nasadení.

3.    Architektúra a licencie. Niektoré aplikácie môžu pri prechode do cloudu naraziť na architektonické obmedzenia. Cloud nepodporuje rôzne okrajové operačné systémy, ako napríklad staršie komerčné varianty UNIX-u. Špecifické nastavenia medzi jednotlivými hardvérovými komponentmi bežné v lokálnom prostredí, ako napríklad situácia, keď dva servery pristupujú k jednému disku, predstavujú v cloude istý problém.

Osobitnou oblasťou sú vlastné sieťové nastavenia, ktoré treba starostlivo prerobiť, alebo povedzme pevne zadané IP adresy v kóde, ktorý treba prepísať.

Pri presune do cloudu môžete naraziť aj na problém s licenciami. Množstvo výrobcov softvéru licencuje svoje produkty podľa typu alebo konfigurácie hardvérovej infraštruktúry, na ktorom je aplikácia prevádzkovaná a prechod do cloudu je ideálne s nimi konzultovať.

4.    Prístupové mechanizmy. Cloudová infraštruktúra je od základu navrhovaná tak, aby spĺňala najvyššie požiadavky na bezpečnosť na všetkých úrovniach, od budov dátových centier až po aplikácie. Poskytuje tiež širokú škálu konfigurovateľných bezpečnostných nastavení a silných nástrojov. Bezpečnosť v cloude je však zdieľanou zodpovednosťou a je na používateľovi, aby celú infraštruktúru správne nadizajnoval, nakonfiguroval a používal. Správne nastavenie napríklad Active Directory služieb pre prístup do cloudu nie je triviálne a keď ide o bezpečnosť, netreba nič zanedbať.

Ak úspešne kvantifikujete prínosy aj riziká presunu do cloudu, môžete si vytvoriť presné poradie aplikácií na základe toho, ako z cloudu benefitujú a aké z ich prechodu vyplývajú riziká. A práve toto tvorí jadro dobrej cloudovej stratégie. Tá by mala zvážiť prínosy presunu do cloudu a navrhnúť spôsob jeho využívania pre jednotlivé služby. Mala by taktiež porovnať ekonomický model cloudu s využívaním vlastnej infraštruktúry, navrhnúť cieľový stav a vyhodnotiť migrovateľnosť jednotlivých aplikácií a infraštruktúrnych systémov do cloudu. Cloudová stratégia tiež upozorní na konkrétne riziká migrácie jednotlivých aplikácií a ich možný vplyv. Odporučí typ, prioritu a postupnosť migrácie v závislosti od odhadovaných prínosov a odhadovanej ekonomickej náročnosti. Radi vám ju pomôžeme vytvoriť.


Aktuálne novinky nielen z diania vo firme

Blockchain vo svete financií

Blockchain sa hodí všade tam, kde viacero strán potrebuje hodnoverne ukladať a vymieňať hodnoty, pričom žiadna zo zúčastnených strán nemá