Blockchain sa hodí všade tam, kde viacero strán potrebuje hodnoverne ukladať a vymieňať hodnoty, pričom žiadna zo zúčastnených strán nemá prevahu. Keď ho tajomný jedinec, alebo skupina ľudí pod menom Satoši Nakamoto v roku 2008 priviedol na svet, vypukla práve finančná kríza, ktorú sme často pripisovali nezodpovednosti či chamtivosti finančného sektora.

Pre mnohých ľudí nebolo toto načasovanie náhodné – videli v blockchaine možnosť, ako položiť banky na lopatky. Bitcoin totiž rozlúskol dovtedy nevyriešený problém digitálnych peňazí – neschopnosť obmedziť ich viacnásobné použitie.

Ak má niekto napríklad v počítači elektronickú JPEG fotku ktorú vám pošle, budete ju mať na vlastnom počítači aj vy. Z pôvodného zdroja sa však nestratí, čím vzniká duplikát ktorý je možné viacnásobne použiť. Toto je v prípade prevodu peňazí zjavný problém, ktorý v praxi riešia len dôveryhodné autority – centrálne a súkromné banky –, ktoré pri elektronickom prevode presunutú cifru zodpovedne odčítajú z pôvodnej kôpky. Ich autorita nie je postavená na jedinečnej technológii, ale na stáročiach budovania reputácie finančného sektora.

Spočiatku naozaj vyzeral vzťah finančného sektora a bitcoinu konfliktne – táto virtuálna mena je v podstate stále zakázaná v mnohých krajinách vrátane Bangladéša, Thajska či Islandu. Naša Národná banka Slovenska napríklad o bitcoine povedala, že nespĺňa právne atribúty meny, preto nespadá pod jej kontrolu. Podobne sa k tomu zatiaľ stavia aj EÚ a zvyšné členské krajiny. Súčasne však banky, burzy a poisťovne rozbehli silné investície do výskumu a vývoja využitia blockchainu vo svoj prospech.

V minulom roku investovali do blockchainu len venture capital firmy miliardu eur. Už sa vlastne nedá hovoriť o blockchaine ako o technológii, ktorá má povaliť banky. Situácia sa skôr preklopila do stavu, že finančné inštitúcie túto technológiu absorbujú a využijú v prospech svojich služieb. Väčšina štúdií sa zameriava na oblasť zúčtovania finančných aj nefinančných transakcií, v ktorých blockchain láka na nižšie náklady a odstránenie súvisiacich rizík. Blockchain je vhodný aj na ukladanie citlivých informácií jednou entitou a špecifickú oblasť tvoria tzv. smart kontrakty – jednoduché aplikácie, ktoré sa spúšťajú overeným spôsobom v zdieľanom prostredí. Deutsche Bank, HSBC, UniCredit a UBS sú len niektoré z najspomínanejších bánk, ktoré verejne uvádzajú silné plány s blockchain technológiou.

Zistite viac o tom ako je možné v rôznych oblastiach využiť technológiu kryptomien v našom novom e-booku Prečo by mali firmy a organizácie poznať blockchain.

 

 

 


Aktuálne novinky nielen z diania vo firme

Cloud sa stáva kľúčovým pre inovácie

Cloud computing tradične láka firmy najmä rýchlo dostupnými a škálovateľnými zdrojmi či stratou starostí s obstarávaním infraštruktúry a jej prevádzkou.  A predsa sa na Slovensku cloud vo firmách veľmi neujal. Hlavným dôvodom môže byť štruktúra našej ekonomiky. Kým živnostníci a malé firmy si cloud obľúbili na ukladanie súborov, komunikáciu, aj rôzne malo-podnikové aplikácie, väčšinu našej ekonomiky tvorí hŕstka veľkých podnikov a tie

Informatici môžu uvažovať ekologicky najmä presunom do cloudu

Pri diskusii o klimatických zmenách a úspore energie sme zvyknutí debatovať o uhlí, automobilovej doprave či recyklácii odpadu. Dátové centrá však dnes podľa odhadov spotrebujú až 4 % celosvetovej energie a toto číslo sa rapídne zvyšuje. Veľa aplikácií a dát leží v počítačoch málo či vôbec nepoužívaných, mnoho IT pojektov je motivovaných len spontánnym nadšením pre

Na informatiku budúcnosti sa dá pripraviť najmä zjednodušovaním a lepším zabezpečením. Oboje je možné v cloude

Počítače zásadne menia azda všetky stránky našich životov. Medzi výnimky, kde toho veľa zostáva po starom, patrí aspoň v našich končinách paradoxne samotná informatika. Iste, aj u nás sú progresívne firmy, ktoré sa inšpirujú modernými IT riešeniami v zahraničí a je aj veľa takých, ktoré prinášajú vlastné originálne inovácie. Keď však ide o priemernú slovenskú organizáciu,