Raz vidieť je lepšie ako stokrát počuť a v školstve to platí ešte mnohonásobne viac. Čo však v prípade, ak si študenti majú pozrieť, ako v reálnom čase pracuje jadrový reaktor? Alebo by chceli vidieť, aké zmeny na ľudskom tele zanechá zriedkavé ochorenie? Čoskoro už nemusia byť odkázaní na obrázky v učebniciach či výučbové videá. Zaujímavé veci si môžu doslova obísť a poprezerať zo všetkých strán, umožňuje im to rozšírená realita.

Využiť sa na ňu dajú napríklad okuliare ­Microsoft HoloLens, ktoré využívajú množstvo senzorov vrátane akcelerometra, gyroskopu a magnetometra. Ďalšie senzory, po dva na každej strane, „vnímajú“ prostredie. Prístroj má i šošovku fotoaparátu, štyri mikrofóny a lasery, ktoré vytvárajú holografický obraz objektu v priestore.

Na rozdiel od prístrojov na virtuálnu realitu, ktoré zvyčajne úplne obopínajú celý viditeľný výsek, HoloLens viac pripomína bežné, hoci ­nadrozmerné okuliare.

Človek tak pri jeho používaní nepríde o periférne videnie a môže naďalej komunikovať a spolupracovať s ostatnými ľuďmi a predmetmi. Najjednoduchší z nich je obyčajná virtuálna trieda. Okuliare si namapujú skutočné rozmery miestnosti a doplnia ich virtuálnymi objektmi. Študenti tak zrazu môžu v okuliaroch okrem skutočných predmetov okolo seba vidieť aj virtuálnu školskú tabuľu, webový prehliadač na stene či rôzne ovládacie prvky, ktoré možno využiť pri vyučovaní.

Tabuľa, motor i kosti

Možné je aj vytvorenie úplného virtuálneho objektu, ktorý študenti môžu skúmať a obchádzať zo všetkých strán. Do učební sa tak môžu dostať predmety, ktoré sú v bežnom živote pre svoju zriedkavosť pre školy nedostupné. Celá trieda si môže napríklad vyskúšať rozobrať komplikovaný motor či preveriť svoje schopnosti hľadaním skrytých chýb hoci v elektrospotrebičoch.

V USA už dokonca existujú pre HoloLens pilotné aplikácie na výučbu medicíny. Študenti pred sebou vidia anatomické modely a môžu si na trojrozmerných hologramoch i bez návštevy pitevne pozrieť, ako kosti, svaly a orgány pracujú v kontexte celého tela. Jednotlivé vrstvy môžu odoberať a pridávať a skúmať tak mechanizmy fungovania jednotlivých orgánov aj bez skalpela. Veľké plus je to, že okuliare umožňujú priamu interakciu s holografickými objektmi – možno ich otáčať, zmenšovať i zväčšovať alebo ľubovoľne presúvať.

Široké využitie v školstve má aj schopnosť okuliarov HoloLens pridávať počítačovo tvorené vrstvy na existujúce objekty. Výučba automechanikov môže byť hračka, ak na motore pred sebou priamo vidia opisy jednotlivých častí. Pre okuliare už existujú aj komunikačné programy a aplikácie na spoluprácu, ktoré umožňujú jednotlivé okuliare prepájať.

Komunikovať tak možno aj na diaľku – vyučujúci vidí presne to, čo aj študent, a môže mu pridávať na pozorovaný objekt vrstvy. Dokáže ho tak presne viesť podľa potreby. Tento princíp sa dá využiť i v iných oblastiach. Koncept rozšírenej reality má potenciál uplatniť sa nielen v školstve. Rovnako z neho môže ťažiť komerčná sféra, ktorá takisto dokáže využiť jeho výhody – napríklad pracovníci v teréne budú schopní vykonávať údržbu a opravu zariadení, na ktoré predtým neboli vyškolení.

Rok 2016 je pre technológie hologramov, virtuálnej a rozšírenej reality rokom nula. Jednotlivé riešenia sa už posúvajú z úrovne prototypov do fázy prakticky využiteľných projektov. Technológie dozrievajú a začínajú sa rozširovať. Ich rozmach prinesie úplne novú úroveň simulácií a má potenciál zmeniť nielen spôsoby vzdelávania aj na Slovensku.

 

zdroj. pcrevue.sk


Aktuálne novinky nielen z diania vo firme